Priemerná globálna teplota vzduchu dosiahla v apríli 15,03 stupňa
Celzia, čo je o 0,67 stupňa viac ako priemer z rokov 1991 - 2020. V
Európe bol apríl dokonca o 1,49 stupňa teplejší v porovnaní s týmto
referenčným obdobím.
Nie je to nič neobvyklé: Európa sa podľa Európskej agentúry pre životné
prostredie (EEA) zohrieva najrýchlejšie zo všetkých kontinentov. V
porovnaní s predindustriálnym referenčným obdobím (1850 – 1900) bol
apríl 2024 globálne o 1,58 stupňa teplejší.
"Aj keď je to nezvyčajné, podobná séria mesačných globálnych teplotných rekordov sa odohrala už predtým v rokoch 2015 - 2016," uvádza sa vo vyhlásení programu Copernicus.
Priemerná globálna teplota za posledných dvanásť mesiacov (máj 2023 -
apríl 2024) bola o 1,61 stupňa vyššia ako predindustriálny priemer. To
však neznamená, že nie je možné dosiahnuť cieľ udržať oteplenie do
úrovne 1,5 stupňa stanovené v Parížskej dohode z roku 2015, keďže sa
berú do úvahy dlhodobé priemerné hodnoty. Copernicus nedávno uviedol, že
ak bude tento trend z uplynulých 30 rokov pokračovať, stane sa tak v
roku 2033.
Podľa vedcov z programu Copernicus periodický jav El Niňo, ktorý
spôsobuje ohrievanie Tichého oceánu a vedie k zvýšeniu globálnych
teplôt, vyvrcholil začiatkom tohto roka a v apríli pokračoval v
oslabovaní smerom k "neutrálnemu stavu". Napriek tomu priemerné teploty povrchu morí a oceánov prekonali v apríli rekordy už 13. mesiac po sebe.
Otepľujúce sa oceány ohrozujú tamojší život, prispievajú k pribúdaniu
vlhkosti v atmosfére a ohrozujú jej kľúčovú úlohu pri pohlcovaní emisií
skleníkových plynov ohrievajúcich Zem. Predpovede naznačujú, že v druhej
polovici roka by mohol nastúpiť jav La Niňa, keď sa začne Pacifik
ochladzovať, "avšak podmienky sú stále dosť neisté", povedal pre AFP Julien Nicolas, klimatológ z programu Copernicus.
"Dodatočná energia viazaná v oceánoch a atmosfére v dôsledku rastúcej
koncentrácie skleníkových plynov budú naďalej posúvať globálne teploty k
novým rekordom," konštatoval vo vyhlásení riaditeľ programu Copernicus Carlo Buontempo.
Služba Európskej únie pre zmenu klímy Copernicus pravidelne zverejňuje
údaje o povrchových teplotách, morskej ľadovej pokrývke a zrážkach.
Zistenia sú založené na počítačovo generovaných analýzach, ktoré
zahŕňajú miliardy meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a
meteorologických staníc na celom svete. Použité údaje siahajú do roku
1950, k dispozícii sú čiastočne aj staršie údaje.